Pre niekoho zastarané domy na zbúranie, pre iného očarujúce domčeky, ktoré majú vlastnú dušu. A tá žiari aj po sto rokoch.
Slovenský vidiecky štýl si s nárastom popularity folklóru získal veľa nadšencov, no stále sa nedá povedať, že by u Slovákov vyhrával. Katalógové domy, najmä tzv. bungalovy, si udržujú svoje dominantné postavenie. Mnohé mladé rodiny síce túžia po vysnívanom utešenom domčeku, no nakoniec si pod tlakom financií, času a náročnosti vyberú upravený projekt z ponuky. Snívať však neprestávajú a na ľudový spôsob prerábajú aspoň detaily. V čom tkvie čaro sedliackych podlhovastých domov po prastarých rodičoch?
(Ne)dokonalá krása so zmyslom
Naši predkovia vedome či podvedome nič nerobili len tak, všetko malo svoj zmysel. Pri stavbe príbytkov bol tento jav ešte vypuklejší, a tak sa pre jeho pochopenie musíme vrátiť ku koreňom. Ľudové staviteľstvo nadviazalo na tradície zrubových stavieb starých Slovanov, základným kameňom bolo teda drevo. Na Slovensku ešte stále existuje dostatočné množstvo ukážok nádhernej drevenej architektúry, stačí navštíviť skanzeny. Čičmany, Vlkolínec či Podbiel hovoria samy za seba.
Vďaka rozsiahlym lesom bol slovenský vidiek až do 18. storočia väčšinou drevený, no používala sa aj hlina, kameň i nepálená tehla. Pôvodná ľudová architektúra sa tak vyznačuje nesmiernou výrazovou pestrosťou a vďaka členitosti Slovenska aj regionálnou rozmanitosťou – čo nájdete na Záhorí, už nemusíte vidieť v Poloninách. Drevná kultúra nás však okúzľuje dodnes – drevo ako také fascinuje, pôsobí upokojujúco a v správnej kombinácií so súčasnými materiálmi priam romanticky. Bez neho chýba domovu akési sálajúce teplo.
Aký je slovenský vidiecky dom?
Predovšetkým dokonalý vo svojej nedokonalosti. Spomeňte si na nerovné steny, strechy zo slamy či šindľa, rozprávkové okná a dvere s ukovanými kľučkami, cez ktoré sa dostanete do priestoru s osobitou atmosférou. Skúste prekročiť prah zachránených domov v skanzenoch a v každom pocítite niečo veľmi silné a iné. Nemáte priam chuť ponoriť sa do tých veľkých duchien s bielo-červenou činovaťou? Alebo sadnúť si za stôl na drevenú lavicu a predstaviť si pred sebou misku s ovsenou kašou a kúskom voňavého chlebíka? Či otvoriť tú krásne vyrezávanú skriňu a vybrať si z nej klobúk či bohato riasenú sukňu, v ktorých by ste sa v ľudovom domčeku necítili ako rušivý prvok? Splynúť s vidiekom sa dá nielen dušou, ale aj telom.
Druhou najdôležitejšou podmienkou bolo dispozičné riešenie a funkčné členenie skladobných prvkov roľníckych, respektíve remeselníckych usadlostí. To súviselo so sebestačnosťou a samozásobovaním každej rodiny, čo Slováci dnes už takmer stratili, preto sa počet stavieb okolo hlavného domu obmedzil na garáž.
Z pôdorysného hľadiska sa domy rovnomerne takmer dotýkali ulice, čo symbolizovalo akúsi kolektívnosť ľudí. Dnes sú domy situované rôzne, čo, naopak, naznačuje oslabenie družných, sociálnych vzťahov medzi susedmi a princíp individualizmu, hoci ten ešte nie je u nás taký silný ako na Západe. Stále sme niekde medzi kolektívnosťou a individualizmom, napokon, to je pre strednú Európu typické.
Pokračovanie nabudúce :)
text: © Veronika Matušková
foto: © Sergej Mindlin a Veronika Matušková